vernar.grk.sk
Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky

Počítadlo návštev
008905
Users Today : 21
Users Yesterday : 36
This Month : 527
This Year : 1284
Total Users : 8905
Views Today : 54
Total views : 22539
Who's Online : 1
Your IP Address : 34.204.3.195
Liturgické čítania na každý deň

Kategórie
Mapa Vernár
Rádio

Pokoj a milosrdenstvo
Pokoj a milosrdenstvo

História obce Vernár

História obce Vernár

Založenie obce Vernár spadá do obdobia po tatárskej pohrome. Zakladateľom obce bol Verner, syn Jána Hansa zo Žakoviec, ktorého rodina Görgeyovcov poverila na základe tzv. šoltskej dohody vybudovať osadu. Zároveň prvým osadníkom dovolili postaviť si domy, vyklčovať územie a zúrodniť ho.

V tejto malebnej dedine pod Kráľovou hoľou si ľudia vážia svoju tradíciu, svoje náboženstvo, svoje horehronské nárečie a zároveň svoj kroj, ktorým sa prezentujú vo svete, takisto ako susedné obce Telgárt a Šumiac, ktorý tiež kráčajú s tou istou kultúrou, náboženstvom a tradíciami.

V rokoch 1248-1301 obec patrila pod spišské biskupstvo, ktoré spravoval biskup Jakub. V roku 1548 gróf Mikuláš zo Salmu zvíťazil nad Bakššom a ako protestant chcel celý kraj previesť na luteránsku vieru. Nastal tvrdý boj, v ktorom sa východní kresťania stretli z protestantmi. Obyvatelia obce Vernár sa pevne držali svojej byzantskej viery počas vlády luteranizmu i počas katolíckej protireformácie. Veriaci zachovali východný grécky obrad a nazývali sa gréckokatolíkmi. Bohoslužby sa konali v drevenom chráme zasvätenom svätému apoštolovi a evanjelistovi Lukášovi. Dňa 10.októbra 1636 istá žena menom Marta gréckokatolíckeho vierovyznania bola žalovaná, že nechcela ísť na pohreb svojej dcéry evanjelického kňaza. Richtári ju väznili dovtedy kým neprijala luteránsku vieru.

Spoločné začiatky troch farností

Vernár v roku 1933. Zdroj: commons.wikimedia.org

Roku 1686 bola farnosť v moci kňaza Jána Danieloviča zo Šumiaca. Celá obec Vernár aj susedná dedina Telgárt vtedy patrili pod farnosť Šumiac. Odtiaľto dochádzal kňaz do týchto obcí. Tieto obce v týchto rokoch patrili pod rožňavské katolícke biskupstvo. Bolo to nariadené pápežom Piom VI. v roku 1777, ale veriaci východného obradu neboli s tým spokojný, chceli aby v Spišskom Podhradí bol biskup a aby boli podriadené tieto farnosti tam. A v krajnom prípade aby farnosti patrili mukačevskému biskupovi. Na návrh Márie Terézie veriaci týchto farností boli exkardinovaní do mukačevskej eparchie. Dňa 4. júna 1780 boli z poverenia mukačevského biskupa slávnostne včlenení do eparchie. Počas pôsobenia kňaza Simeona Bukoveckého v rokoch 1768-1810 boli filiálne obce Telgárt a Vernár osamostatnené. Ale treba spomenúť, že svojho duchovného ešte nemali. V roku 1816 bolo zriadené prešovské uniatské biskupstvo, ktorému boli tieto farností zverené.

Osamostatnená farnosť

V roku 1821 dostali veriaci vo Vernári svojho prvého kňaza, ktorým bol Michal Chanát. V tomto čase mala obec 680 obyvateľov. V roku 1824 bol namiesto dreveného chrámu, ktorý vyhorel, postavený nový murovaný chrám – cerkov. Bol postavený v klasicistickom štýle. Významnou panovníckou rodinou, ktorá značne k tomu prispela bola rodina Koháryovcov. Tento chrám bol podľa východnej tradície zasvätený Roždestvu Presvätej Bohorodičky. Liturgický jazyk bol zachovaný starosloviensky.

Vo farnosti Vernár pôsobili títo kňazi: prvý kňaz Michal Chanát rok 1821, Peter Jeleňák, Jozef Šoltés rok 1848, Michal Hučko – dekan v rokoch 1886-1925, ktorý je aj pochovaný na miestom cintoríne. Eustach Hlibovecký do roku 1939 a po ňom Pavol Spišák, ktorý bol vo farnosti do roku 1950 kedy bola násilne zlikvidovaná naša cirkev. Celá farnosť v rokoch 1950-1968 pripadla pravoslávnej cirkvi. Niektorí obyvatelia sa schádzali v jednom rodinnom dome, kde sa modlili a slávili sväté liturgie ak sa to dalo.

Po roku 1968, keď bola naša cirkev obnovená, bola veľmi ťažká situácia v našej obci: 60% veriacich ostalo v pravoslávnej cirkvi a 40% prešlo späť ku gréckokatolíckej cirkvi. V tomto najťažšom období bol správcom farností o. Michal Vasiľ, otec Mons. Cyrila Vasiľa, arcibiskupa v Ríme. Ďalšími kňazmi boli Ján Vaľko a Mikuláš Sobota do roku 1977.

Vernár v roku 1933. Zdroj: commons.wikimedia.org

Od roku 1978 pôsobil Emil Zorvan st., Vladimír Tomko, Michal Hospodár a Gabriel Szekély. V týchto rokoch začali ťažké roky súdov o farskú budovu a o chrám. Obidve náboženstvá využívali spoločný chrám. Nakoľko 16.septembra 1993 pravoslávni veriaci celý chrám znivočili a niektoré veci si zobrali, tohto dňa vďaka politickému rozhodnutiu museli chrám opustiť.

Gréckokatolíckym veriacim bolo ihneď ľahšie, ak mohli navštevovať bohoslužby bez zastrašovania, že prídu o svoj chrám. O svoj chrám síce neprišli, ale prišli o farskú budovu ktorá bola v dlhom procese riešenia komu sa pridelí, keďže pravoslávnych veriacich bolo viac, pripadla im farská budova a hneď si začali stavať aj svoju cerkov.

Šimon Gajan

Prevzaté zo stránky: https://oz-tabor.sk/